G.A.S – POMOC!!! Alebo ako z kola von…

G.A.S – POMOC!!! Alebo ako z kola von…

GAS, alebo “Gear Acquistion Syndrome”, u nás známy ako syndróm neustálej obmeny/nákupu techniky (keďže je to fotoblog, budem písať o fototechnike).

Každý z nás pozná ten pocit z predstavenia nového kúsku fototechniky, ktorý sa začína udomácňovať na trhu, pričom sa motýlikovia v našich bruškách už pomaly usídlujú v prvom rade, pripravujúc sa na explóziu emócií s pukancami v ruke, než začne tá pravá show.

Čo si budeme hovoriť, vo veľkom počte prípadov je to tak, že fotenie nás uchvacuje, okrem iného, aj vďaka fototechnike ako takej – ligotavé telá z lešteného kovu (prípadne iného materiálu – každý podľa chuti), objektívy, ktoré privedú naše oko aj za roh, 4K, 8K, XYK video, pričom si nákup novej techniky odôvodňujeme rôznymi nezmyselnými argumentami, no krása… Už sa črevné vibrácie dostavili? 🙂

Áno, je to tak, v tomto prípade by som termínu GAS priradil ďalší význam, konkrétne črevnú plynatosť, alebo plynatosť po hromobití v peňaženke, v dôsledku nákupu ďalšej “potrebnej” techniky!

Sám si týmto prechádzam už od mojich fotografických začiatkov, takže mi môžete veriť, všetky uvedené informácie plynú priamo z vlastnej skúsenosti, alebo štúdia mne podobných, a preto by som tento blog rád venoval všetkým tým, pre ktorých je možné nákup novej fototechniky prirovnať k drogovej závislosti vysokého stupňa – teda skúsim Vám priblížiť ako túto závislosť dostať pod kontrolu (nebuďme naivní, zámerne nepíšem zbaviť sa), nakoľko aj keď je príjemná, musíme si to priznať, lezie K***A do peňazí!

Svojho času ma moji známi tešili prezývkou bojovník proti kríze, a aj keď si to nerád pripúšťam, mali pravdu, nakoľko za tých niekoľko rokov aktívneho fotenia by som Vám vypísal taký zoznam fototechniky, ktorá prešla mojimi rukami a okamžite nasledovala do rúk ďalšieho majiteľa, že by sa Vám z toho oči prevracali (a hlavne mne)! Práve preto som sa rozhodol spísať tieto postrehy, ku ktorým sa budem môcť vrátiť, až ma opäť dostihne mánia 🙂

Ale už dosť obkecávania a sebazamýšľania, tu sú argumentačné dôvody, resp. GAS klasifikácia absurdného nakupovania, podľa môjho vnímania, ktoré stoja za znižovaním zostatku bankového účtu, prípadne čerpania 15-ho úveru, pričom nie vždy to musí byť len o láske k technike:

  1. Technologický nadšenec: Človek, ktorý lipne na technických vylepšeniach (hoc aj v podobe nárastu počtu megapixelov), pričom sa ešte nenaučil využiť potenciál fotoaparátu/objektívu…, ktorý má zrovna v ruke. Častokrát sa stáva, že od novej techniky očakáva postup vo fotografickom rebríčku štýlom: tak, s touto technikou to už určite pôjde…
  2. Nerozhodný “šetrič”: Človek, ktorý sa rozhoduje medzi dvomi veľmi rozdielnymi alternatívami (minimálne z logického hľadiska), pričom sa vždy strategicky rozhodne pre lacnejšiu alternatívu, ktorú nakoniec so stratou predá, aby si kúpil to, čo reálne vyhovuje jeho požiadavkám.
  3. Čo ak náhodou: Fotograf, ktorý celý život fotí jeden konkrétny žáner, v ktorom môže byť aj dobrý, a pre ktorý mu stačí jeden špecifický objektív a telo, avšak potrebuje aj ďalších 10 náhradných alternatív, lebo čo ak…
  4. Ten, ktorý chce skúsiť fotiť všetko, alebo inak zvaný “testovač”: Táto kategória by sa rovnako dala nazvať aj hľadaním seba samého, začína to krajinkami, prechádza portrétom a končí u makra. Niet sa čo čudovať, týmto štádiom si prejde takmer každý začínajúci fotograf, takže je to viac menej podmienený vývoj, no nie je nutné pri testovaní každého nového žánru utrácať peniaze za najvyššiu prémiovú techniku.
  5. Technika pre otcovho koňa brata syna: Túto kategóriu mám veľmi rád, vo svojej podstate je veľmi milá a peniaze sú vynakladané s ozaj dobrým úmyslom… :)napr.: Ako svadobný fotograf potrebujem 1 hlavné a 1 záložné telo, objektívy v rozpätí od X do Y mm, v pohode, nie? Teraz potrebujem ešte jeden univerzálny cestovateľský fotoaparát, záložný fotoaparát záložného fotoaparátu, samozrejme nesmie chýbať fotoaparát pre manželku, mamu, babičku, aj keď zostávajú v našej brašni 🙂 Hádajte ako to nakoniec dopadne…
    Samozrejme existujú aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, preto treba brať hore uvedenú klasifikáciu s nadhľadom. Každopádne všetko je v pohode, pokiaľ popri tom všetkom nakupovaní ešte stíhate aj s radosťou fotografovať 🙂 Máme tu však ešte jeden veľmi špecifický druh:
  6. Syndróm fotografického vyhorenia (väčšinou sa týka profesionálov, alebo pokročilých amatérov) – podstata je rovnaká ako u testovača, avšak pri testovačovi je nákup novej techniky novou výzvou, podminenou testovaním nového žánru, alebo túžbou naučiť sa niečo nové, pričom u vyhoreného fotografa je to snaha o únik z fotografického stereotypu. Tento fotograf túži venovať sa foteniu nového žánru, prípadne fotografovať novým štýlom, ktorý by mu vlial novú fotografickú krv do žíl.

Je jedno, v ktorej z kategórií ste sa našli, pokiaľ si nedáte pozor, môže Vám to pekne znepríjemniť život (prípadne Vaša manželka, ktorá zistí stav Vášho tajného bankového účtu/úveru) 🙂

Postup, ktorý sa snažím aplikovať na sebe:

  1. Je dôležité si uvedomiť a kvantifikovať potrebu: Skutočne potrebujeme upgrade techniky, alebo si len myslíme, že tento potrebujeme? Dokážete Vašu techniku ovládať plnohodnotne? Je niečo, čo Vám na Vašej techniky nepostačuje? Určite ste si istý, že to, čo ste práve po zamyslení vymedzili, Vaša fototechnika nedokáže? Verím, že dokáže!
  2. Máte pocit, že neopodstatneným upgrade-om fototechniky sa zdokonalí Vaša fotografická úroveň? Tak už si to nemyslite, nezlepší! Radšej investujte peniaze do kvalitnej literatúry, workshopu, modelky, fotovýletu…
  3. Pokiaľ sa nachádzate vo fázi hľadania seba samého, radšej si zapožičajte techniku (od kamaráta, suseda, špecializovanej požičovne fototechniky), predtým než sa rozhodnete investovať do niečoho, čo reálne nevyužijete. Ak zvažujete zmenu fotografického smerovania, skúste si na chvíľu sadnúť a zamyslieť sa s nadhľadom nad sebou samým: fascinujú Vás krajinárske fotografie, odfotené v časných ranných hodinách z vrchov našich hôr, avšak Vy najradšej vstávate z postele medzi 10-tou a 13-tou a z túr sa Vám točí hlava? Zabudnite! Utratíte peniaze za fototechniku a ak sa aj raz, či dvakrát premôžete, technika skončí v brašni, alebo u nového majiteľa. Priznám sa, toto sa ma týka dosť často, teda tak, že sa dostanem do situácie, že neustále formujem myšlienky, ako zdokonaliť alebo fotiť to čo chcem, s tým čo mám. Áno, niekedy aj hodiny formujem myšlienky… Formujem myšlienky miesto toho, aby som sformoval sám seba a išiel fotiť, do prdele!
  4. Ak už ste si predsa len odobrili nákup novej fototechniky, aj napriek vyššie uvedenému, a viete, že Vás táto možno bude mrzieť je tu posledné záchranné lano – Adenauerov kríž: Na jednu stranu si zadefinujete všetky pre, na opačnú všetky proti. Pokiaľ súboj vyhrajú protiargumenty, no Vy sa aj napriek tomu rozhodnete podstúpiť nákup techniky, tak Vám treba! 🙂

Aj keď na sebe usilovne pracujem, čas od času skĺznem a GAS naberá na obrátkach, pričom nechcem, aby to vyzeralo, ako mierený product placement, avšak aj v tomto prípade mi prechod na Fuji veľmi pomohol:

  1. Objektívy sú v 99% prípadov vysokej, prémiovej, kvality (technickej aj obrazovej)
  2. Tak isto ich nie je v ponuke tak zmätočne veľa ako napr. v ponuke Canikonu
  3. Jednotlivé fotoaparáty majú, viac menej, identické technické špecifikácie (po stránke elektronickej), takže stačí si zvoliť konkrétny typ, podľa využitia, prípadne na základe vnemovej stránky (utesnený/neutesnený, pokročilé/začiatočnícke ovládanie, DSLR/RF dizajn, menší/robustnejší, atď…) no a keďže som dosť nerozhodný, tak to u mňa musí byť aj/aj 😀

Pevne verím, že Vám chvíľa na zamyslenie pomohla uvedomiť si, ako sa niekedy nelogicky správame a nech sú Vám aj moje skúsenosti výstrahou pred prípadným sklamaním z prepredaja techniky.

FUJIFILM X-T2 – Novodobý Dávid alebo Goliáš?

FUJIFILM X-T2 – Novodobý Dávid alebo Goliáš?

1) Lukas_Trefilik_uvodne_foto_Fujifilm_X-T2

Snímač veľkosti APS-C v tele mirrorless fotoaparátu? Niekto nezainteresovaný by len pokrčil ramenami a pokračoval svojou cestou, ale… Revolúcia už začala!

Je tomu už nejaký čas, odkedy nás začali rôzne fotoportály a redakčné blogy zahŕňať podrobnými recenziami a porovnaniami netrpezlivo očakávaného nástupcu X-T1, pričom som aj ja využil príležitosť, aby som sa pozrel tomuto fešákovi na zúbok.

Pozn.: Recenzia je postavená na základe subjektívnych pocitov a dojmov, berte ju prosím s nadhľadom. Technické parametre a špecifikácie si môžete prezrieť tu.

Čo nám X-T2 prináša

V porovnaní s predchodcom X-T1 sa nám toho veľa vizuálne nezmenilo, minimálne na prvý pohľad.
Odolná kostra v štýlovom vintage obale, otočné voliče pre nastavenie hodnôt expozičného trojuholníka. Jednoducho máte pocit, že k Vám opäť cestuje z čias minulých, kedy svetu vládli klasické kinofilmové zrkadlovky.
Aj napriek tomu, že toto všetko už poznáme, po detailnejšom preštudovaní predsa len pozorujeme zmeny, ale stoja tieto za prípadný upgrade a výmenu techniky?

24 mpx X-Trans CMOS senzor mark III

– prekreslenie detailov sa niekedy hodí, predovšetkým pre krajinárov, fotografov architektúry a všetkých tých, ktorí tlačia fotografie vo formátoch nadštandardných veľkostí
– drobnú nevýhodu vnímam pri väčšom počte megapixlov na rovnakej veľkosti snímača, čo má za následok mierne zvýšenie šumu, kedy sú pixely fyzicky menšie a hustejšie rozložené na ploche snímača (toto Vás bude zaujímať hlavne pri súboroch RAF, jpeg súborom sa hádam nedá čo vytknúť – algoritmus, ktorý využíva systém Fuji-X, je na toto dobre pripravený)

4K Video, ktorého ovládanie teraz môžete nájsť pod hlavným voličom hodnôt ISO (v minulosti formou samostatného tlačidla)

– video, ako také, pre mňa nikdy nebolo prioritou, či už v minulosti alebo pri prechode na systém Fujifilm X, to však neznamená, že to platí aj pre ostatných, ktorí našli záľubu v oblasti videografie, na ktorejkoľvek úrovni. Vidím však, že Fujifilm sa vďaka zakomponovaniu 4K videa, v kombinácii s kvalitným senzorom a výnimočnými objektívmi, posúva na novú úroveň, kde opäť preukazuje svoju pridanú hodnotu.2) Lukas_Trefilik_volic_video_Fujifilm_X-T2

2-násobne výklopný displej

– výklopný displej je opäť jeden z nástrojov, ktoré pre moje potreby nie sú zrovna nevyhnutnou prioritou (pre fotku som schopný vyliezť na strom, ľahnúť si na zem, pričom špehovať za rohom nie je môj štýl 🙂 ), ale beriem aj situácie, kedy je skutočnou výhodou (napr. pre už spomínaných video nadšencov, fotografov s obmedzenou hybnosťou, alebo ako dobrý pomocník v dôsledku únavy)
– displej je polohovateľný v osi Y (hore/dole…) a najnovšie aj X, má to však jeden háčik – je polohovateľný len smerom doprava. Toto mi nedáva celkom zmysel, nakoľko v prípade fotenia na výšku a z nadhľadu, by som využil otočenie skôr na opačnú stranu. Vývojári však asi mysleli skôr na fotografov, ktorým sa nechce ľahnúť na zem.

Batéria NP-W126S

– klasická batéria NP-W126 taktiež prešla inováciou, kedy mal byť pozmenený výkon aj usporiadanie obvodov, čím by sa malo dosiahnuť zvýšenie počtu záberov na jedno plné nabitie (uvádzaný počet beriem ako orientačný, nakoľko už pri pôvodnej verzii sa mi na jedno plné nabitie darilo získať počet snímkov 450 a viac)
– Pozn.: Pri použití tela X-T2 a pôvodnej batérie NP-W126 som postrehol neduh, ktorý sa prejavoval formou značného prehrievania a neustáleho vypínania fotoaparátu (toto som pri novej batérii NP-W126S neregistroval) – je možné, že toto je zapríčinené predprodukčnou vzorkou, ktorá nie je plne kompatibilná a bude upravená pre ostrú verziu s update-om firmvéru.

Určite veľmi záujímavé vychytávky, ktoré sú pre niekoho reálnou pridanou hodnotou, no teraz sa budem venovať zmenám, ktoré ovplyvňujú priamo mňa a moje potreby:

Rýchlosť uzávierky 1/8000 sec

– toto je skutočný upgrade, na ktorý som čakal – kvalita optiky Fuji je na veľmi vysokej úrovni, a v dôsledku toho očakávam možnosť využitia dokonalého vykreslenia aj na nízkych clonových číslach – a hlavne za akýchkoľvek svetelných podmienok! Skrátenie rýchlosti uzávierky na 1/8000 sec mi toto umožní aj za jasného slnečného dňa (ocenia teda portrétisti a všetci ostatní, ktorí radi pracujú s malou hĺbkou ostrosti aj za extra slnečného dňa).3) Lukas_Trefilik_volic_shutter_Fujifilm_X-T2

2 sloty pre SD karty typu UHS-II

– som človek, ktorý sa drží pravidla: “Dôveruj, ale preveruj!” Teda v tomto prípade skôr v znení: “Dôveruj, ale ZÁLOHUJ!” Preto je duálny slot opäť jedným z argumentov, ktorý ma výrazne ovplyvňuje, nakoľko nie je nič horšie, ako vypísanie hlášky “SD Card Error” (“najlepšie” po niekoľkohodinovom fotení)

Maximálny synchronizáčný čas uzávierky pri použití externých zábleskov 1/250 sec

po prechode na systém Fujifilm X je pre moje fotografie príznačné, že vznikajú, až na pár výnimiek, bez použitia zábleskov – výnimky však potvrdzujú pravidlo a zvýšenie pôvodného synchro času z 1/180 sec na novú hranicu 1/250 sec je pre mňa taktiež príjemnou zmenou.

Samostatný volič pre výber ostriaceho bodu

intuitívny výber ostriaceho bodu, bez toho aby ste boli donútení skladať fotoaparát z oka, je na nezaplatenie.

Nový batériový grip VPB-XT2 s režimom Boost

nový batériový grip je skutočne nový a stojí za to – od toho pôvodného sa líši všetkým: tvarom, veľkosťou aj efektivitou použitia:
a) samotný grip poskytuje ďalší/dodatočný grip, ktorý uľahčuje úchop fotoaparátu v horizontálnej polohe
b) zásobník na 2 batérie (pre dlhší čas nepretržitého fotenia)
c) Boost režim pre zvýšenie frekvencie počtu snímkov za sekundu
d) konektor pre možnosť nabíjania batérií priamo v gripe
využijú milovníci akčného fotenia, ako aj tí, ktorí sú príliš pohodlní na “zdĺhavú” výmenu vybitých batérií 🙂

Záver alebo stojí X-T2 za upgrade?

Ako ste určite postrehli, novinka X-T2 prináša veľa vylepšení (na spomenutie niektorých už nezostalo dokonca ani miesto – napr. simulácia filmu Across, aretácia otočných voličov, atď), a aj napriek tomu, že niektoré z týchto už boli uvedené pri predchádzajúcej novinke X-Pro2, určite stoja za zopakovanie (veď v konečnom dôsledku hovoríme o dvoch rozdielnych fotoaparátoch), pričom si dovolím tvrdiť, že sa v skutočnosti jedná o fotoaparát profesionálnych rozmerov.

Sú však rozdiely, v porovnaní s predchádzajúcim modelom X-T1 (alebo aj nižšími verziami), tak výrazné, že stoja za upgrade?

Pokiaľ je pre Vás dôležitá ergonómia a vlastníte niektorý z fotoaparátov nižšej verzie radu X, tak to bude pre Vás rozhodne krok dopredu.

Pokiaľ ste portrétista a plánujete plne využívať potenciál objektívov Fujinon, za akýchkoľvek svetelných podmienok, tak skrátenie času uzávierky je práve pre Vás.

Pokiaľ ste svadobný fotograf, ktorého prvoradou prioritou je istota a bezpečnosť odovzdania fotografií, tak duálny slot pre 2 SD karty Vám v tom pomôže.

Pokiaľ ste krajinár/fotograf architektúry/alebo len tlačíte výstavné zväčšeniny s cieľom dosiahnuť dokonalé vykreslenie detailov, tak 24 mpx snímač Vás určite poteší.

Veľa šťastia a pevných nervov pri rozhodovaní.

Lukáš

4) Lukas_Trefilik_volice_top_Fujifilm_X-T2

 

“Profesionalizmus” náš každodenný

“Profesionalizmus” náš každodenný

Zvučné meno, lukratívne zákazky, svetové metropoly, modelky tých najexkluzívnejších módnych domov, jednoducho kozmopolita. Takto nejako by sa dala zhrnúť charakteristika profesionálnych fotografov, ako ju vnímajú ľudia z fachu, ktorí danej úrovne zatiaľ nedosiahli. Aká je však skutočnosť?

V určitých prípadoch nie sme ďaleko od pravdy, ba dokonca by sme vedeli ešte rozšíriť repertoár kvetnatých charakteristík, no ako sa hovorí, každá minca má dve strany.

Veľmi často dostávam otázku, či som, alebo sa považujem za profesionála, inokedy ku mne ľudia, ako k profesionálovi, priamo pristupujú. Osobne sa za profesionála nepovažujem, pričom jedným z hlavných argumentov je aj fakt, že fotografovanie nie je mojím primárnym zdrojom príjmu. Filozofická otázka však znie, je táto podmienka nevyhnutnosťou pre prívlastok profesionál? Nemali by byť kritériá selekcie trochu menej povrchné? Mojím cieľom vždy bolo urobiť čo najlepšiu fotku, ale nikdy som netúžil po titule profesionál. Od mojich fotografických začiatkov už čo-to vody v potokoch pretieklo a na svoju vytúženú fotku stále ešte čakám, no čoraz viac ma uchvacuje myšlienka, kto to vlastne ten profesionál je.

Už nejakú dobu sledujem správanie fotografov, tak som si našiel chvíľu, aby som sa na celú vec pozrel z nadhľadu a snažil som sa nájsť odpoveď na otázku, čo robí profesionála profesionálom, amatéra amatérom a zaujať k téme vlastný, subjektívny, postoj. Na prvý pohľad možno jednoduchá odpoveď, ale vytýčenie si profesionalizmu na základe výkonu profesie je, myslím, značne prízemné.

V mojich očiach je fotograf-profesionál človek, ktorý sa fotografiou primárne živí, narozdiel od amatéra, no profesionál by mal byť taktiež človek, ktorý fotografiou žije, ovláda dokonale svoje remeslo, pozná pravidlá a postupy, no nebojí sa ich porušovať, nelipne na zaužívaných dogmách, ale snaží sa do fotografie preniesť aj pridanú hodnotu a vlastný podpis (nenarážam na watermark 🙂 ), človek, ktorý má potrebu sa neustále vzdelávať a zdokonalovať, dokáže inšpirovať iných fotografov, odovzdávať svoje posolstvo. Profesionál by mal taktiež vedieť vhodne reprezentovať svoje meno tým, že vie byť ľudský, dokáže poskytnúť konštruktívnu kritiku, keď je potrebná a rovnako sa ju nebojí prijať, nebojí sa poradiť, nezosmiešňuje/nedehonestuje názory a schopnosti konkurenčných fotografov, pretože iba veľký fotograf dokáže uznať a rešpektovať prácu iných, lebo je osobnosť. Tu sa pre mňa hranice medzi profesionálom a amatérom začínajú vytrácať, nakoľko fotograf-amatér môže byť v tomto ohľade rovnako zdatný, ba častokrát aj zdatnejší ako profesionál.

Pozn.: niektorí “profesionáli” používajú termín “amatér” ako pejoratívne zdôraznenie nedostatkov smerom k iným fotografom s cieľom daného fotografa zosmiešniť, ale pravý význam slova je diametrálne odlišný (amatér – je človek, ktorý miluje určitú činnosť, a v ktorej je schopný sa zdokonalovať – ďakujem Robertovi Vanovi za otvorenie očí 🙂 )

Skutočný profesionál by mal spĺňať všetky uvedené kritériá a udržiavať si svoju profesionalitu na danej úrovni, a to za každých okolností, nakoľko len to ho dokáže odčleniť sa od ďalších profi-fenoménov, akými sú podskupiny a la pseudoprofesionál a frustrovaný profesionál.

Pre tieto podskupiny je charakteristické predovšetkým presadzovanie vlastného názoru, arogancia postavenia a egocentrické vnímanie svojej dokonalosti a častokrát aj dehonestovanie cudzej práce a názorov. V určitom zmysle mám pre tieto postoje aj určitú dávku pochopenia (niektorí fotografi si to jednoducho môžu dovoliť, tým pádom majú môj rešpekt aj napriek týmto nedokonalostiam a považujem ich za skutočné špičky a profesionálov z titulu výnimky 🙂 ), no nikdy by fotograf nemal zabudnúť na potrebnú dávku sebareflexie, či už je to profesionál alebo amatér, ale aj na skutočnosť, ako svojím správaním ovplyvní iných.

Práca fotografa je náročná, nakoľko profesia sa rovná zdroj príjmu a z toho niekedy frustrácia priamo plynie, čo fotograf-amatér riešiť nemusí, ale je potrebné naučiť sa, že prenášať svoju frustráciu na niekoho iného je jednoducho správanie za čiarou.

Každý jeden fotograf, ktorý sa dopracoval vlastným úsilím a odhodlaním na vrchol, má moju úctu a náležitý rešpekt, preto s radosťou spomeniem napríklad človeka, ktorý je pre mňa prototypom skutočného Fotografa a tým je už spomínaný Robert Vano – žijúca legenda a ikona vo svete nude fotografie a to najdôležitejšie, je pre mňa zdrojom vlastného osvietenia.
Tak isto mám hlboký rešpekt voči všetkým amatérskym fotografom, ktorým nerobí problém si poradiť, ale aj konštruktívne skritizovať, a ktorí pristupujú k fotografii s vášňou a zanietenosťou, ktorú by týmto mohol nejeden profesionál závidieť, a s ktorými sa denne stretávam, predovšetkým, vďaka komunite Fuji-fotografov.

Toto všetko je môj subjektívny názor, ktorý môže byť vnímaný odlišne, no apelujem na každého zanieteného amatéra, aby sa nenechal vykoľajiť názormi iných, no konštruktívnu kritiku si zobral k srdcu a aj naďalej na sebe plnohodnotne pracoval.
Ešte nikdy nebolo tak ťažké presadiť sa vo svete fotografie, ako je tomu práve v tejto dobe, kedy je dostupnosť pokročilej fototechniky tak bezproblémová, že sa stala prirodzenou súčasťou takmer každej domácnosti, ale nič to nemení na tom, že vlastné presvedčenie, odhodlanie vystúpiť zo zóny pohodlia a úsilie na sebe pracovať dokáže robiť zázraky.

… a môj dovetok na záver: radšej vášnivý amatér, ako frustrovaný profesionál – hlavne mať radosť z toho čo robím…

A ako ste na tom Vy? 🙂

Kinofilm a expirované filmy

Kinofilm a expirované filmy

Poznáte ten pocit, keď sa rozhodujete, akým fotografickým smerom sa ďalej posunúť, aby ste sa, ako to povedať, cítili naplnení…

Podobnú dilemu som pred istým časom riešil aj ja a rozhodol som sa, že kinofilm bude tou vhodnou alternatívou. Hádate správne, nemám na mysli novodobé alternatívy kinofilmových velikánov, ale 30, 40, 50, 60 + ročné, klasické, poctivé a dizajnové kinofilmovky, ktorých kúpou človek dostáva do rúk nie len krásny nástroj, ale aj nostalgický pocit pri predstave, čo všetko títo krásavci zažili (videli).

Dnes však nebudem rozoberať tému “filozofia kinofilmu”, ale práve novodobý fenomén vo svete kinofilmu – Expirované filmy.

Priznám sa, milujem výsledky kinofilmu a po prezretí XY fotografií (na expirovaných filmoch) na jednotlivých fotoweboch ma výsledky uchvátili natoľko, že som sa taktiež rozhodol splynúť s davom a objednať bágel (nepreháňam – bágel) expirovaných filmov rôznych značiek a druhov (vek a typ podľa vopred stanovených kritérií).

Po obdržaní zásielok som nelenil a jeden okamžite založil (konkrétne Kodak Gold Ultra 400 – 15 rokov po expirácii). Nevedel som sa dočkať výsledku, takže tento padol výslovne na testovacie účely (trvalo to asi 3 dni), pričom Vám prinášam moje pocity a postrehy, alebo na čo by ste pri expirovanom filme nemali zabudnúť.

1)    Skladovanie
Expirovaný film je potrebné udržiavať v kondícii – najlepšie pomocou tmavých a chladných priestorov.

2)     Citlivosť filmu:
Pri expirovanom filme treba dbať na skutočnosť, že svetlo-citlivé vrstvy začnú po dátume trvanlivosti degradovať (strácať na citlivosti). Tzn.: V prípade, že sa jedná o film s citlivosťou 400, je potrebné upraviť expozíciu pre ISO 200 a menej.

Pozn.: Je ťažké preveriť, v akom stave sa nachádza film (akým spôsobom bol skladovaný, ako dlho je po expirácii…), takže správne hodnoty expozície sú závislé výhradne od Vášho presvedčenia.

3)    Degradácia filmu na druhú
Keby všetky filmy starli a degradovali rovnako, mali by sme celkom jednoduchú úlohu – v tom najhoršom prípade by sme ich zopár otestovali, až by sme nakoniec zistili, kde sú naše požadované hodnoty, lenže čo? Oni sa musia správať individualisticky 🙂
Ako uvádzam v bode dva, úroveň degradácie filmu závisí od viacerých faktorov, lenže ani tým, že vidíme rozdiely medzi jednotlivými filmami, to nekončí… V mojom prípade som objavil ďalšie zaujímavé zistenie – dokonca aj kvalita jedného konkrétneho kusu filmu môže byť rozdielna: Po vyvolaní filmu som postrehol znižujúcu sa kvalitu filmu s každým ďalším exponovaným políčkom, ako aj veľmi rozdielnymi výsledkami pri používaní rozdielnych časov závierky (intuícia mi našepkala, že by som si mal sledovať každú jednu expozíciu, aby som prípadne vedel porovnať rozdiely).

Pozn.: Na začiatku filmu boli tmavé miesta a tiene relatívne pekne prekreslené s veľmi príjemným šumom, no s každým ďalším políčkom narastala hodnota šumu, ako aj strata detailov (až nakoniec posledných 5 snímkov zostalo takmer nepoužiteľných).

Áno, výsledky niektorých fotografov ma opantali natoľko, až som sa rozhodol uveriť skutočnosti, že z tých expirovaných filmov vytiahnem fasa výsledky. Možno nie som ani tak ďaleko od očakávanej pravdy, pretože farebné podanie a špecifické podanie šumu, aj na nízkych hodnotách ISO, je veľmi zaujímavé, ale podľa môjho názoru len NÁHODNÉ!

Je zaujímavé prezrieť si galériu plnú perfektne spracovaných fotografií z expirovaných filmov, ale otázka znie: koľko roliek filmov k tomu bolo spotrebovaných? Niekto nad tým môže len mávnuť rukou, avšak pokiaľ ja neviem jednoznačne určiť, ktoré políčko bude použiteľné, a ktoré naopak zážitok pokazí, zostanem radšej u starej dobrej klasiky a s filmami pred skončením expirácie.

Takže dodatok na záver: ak by mal niekto záujem, dávam do pozornosti možnosť odkúpiť expirované filmy rôznych značiek (Kodak, Fujifilm, Agfa…), ako aj rôznych druhov týchto značiek (Portra, Gold Ultra, Superia…) 😀 😀 😀

Fotokniha Saal Digital CZ

Fotokniha Saal Digital CZ

Poznáte ten pocit, keď sa Vám dostane do rúk výrobok, do ktorého sa zamilujete hneď, ako otvoríte balenie?

Garantujem Vám, že tento pocit zažijete, akonáhle sa rozhodnete pre fotoknihu od spoločnosti Saal Digital CZ.

Rukami mi prešlo nespočet foto-kníh, no pri žiadnej som sa nestretol s postačujúcou kvalitou spracovania, ako aj kvalitou tlače na úrovni, ktorú som vyžadoval. Až doteraz…

S radosťou som prijal možnosť recenzovať uvedenú fotoknihu, kde som zvolil tradičný portrétny formát A4 na výšku, tlač fotografií v matnom prevedení a doprial som si aj pocit exkluzívnosti v podobe matnej väzby, doplnenej o vatovanie, ako aj krásne, čisto-biele, darčekové balenie.

Moje pocity by sa dali vyjadriť jediným slovom – luxus! Vatovanie väzby dodáva knihe pocit jedinečnosti, matné prevedenie tlače podáva krásne tóny – farebné prechody sú čisté a jednoducho dokonalé. Obsah knihy je vďaka použitiu vysoko-kvalitného fotopapieru Fujicolor crystal bezchybný, ploché viazanie zase zabezpečuje nedeformujúci dojem pri prezeraní fotografie tlačenej na plnú dvojstránku.

Jediné, na čo by som upozornil, je fakt, že matná väzba sa kvôli povahe povrchu odporúča s použitím svetlého podkladu (odporúčanie a vysvetlenie uvádza aj priamo Saal digital) – pri tmavom podklade sa odporúča väzba lesklá. Menšia chybička krásy je absencia prázdnej/čistej dvojstránky na začiatku a konci knihy, ktoré si myslím, že by mali byť samozrejmosťou.

Každopádne nič to nemení na skutočnosti, že knihu som si zamiloval a rozhodne bude mojou voľbou aj v budúcnosti.

Saal – Digital

Rok 2016 je v znamení FUJI X (Fotoreport Fujifilm novinky 2016)

Rok 2016 je v znamení FUJI X

Spoločnosť Fujifilm si pripravila pre svojich priaznivcov rok, ktorý bude plný skutočných chuťoviek – či už sú to upgrade tiel X-Pro2, X-E2s, ako aj noviniek X70 a XF100-400mm.

Niektorí z nás by si povedali, že Fuji nemohol začať rok výnimočnejšie (nebudem rozoberať kvality jednotlivej techniky, o tejto ste si už určite stihli čo-to preštudovať), každopádne nie je všetkým dňom koniec. Podľa oficiálnych vyjadrení nás v tomto roku čaká taktiež predstavenie vysokosvetelného teleobjektívu XF120mm F2.8 Macro (portrétisti a “hmyziari” sa budú určite zalizovať) a podľa neoficiálnych zdrojov taktiež čerešna na torte v podobe nástupcu X-T1.

Máme sa ešte na čo tešiť 🙂

Tak, a teraz krátky fotoreport z predvádzacej akcie Fujifilm noviniek 2016:

« 1 z 2 »

Miesto:                    PRO.laika Gallery Restaurant
Dátum:                    02.03.2016
V hlavnej úlohe:    FUJI X-Pro2, X-E2s, X70, XF100-400mm, XF35mm F2
Special guests:       Fuji-lovers 🙂
Tempo určovali:    Jozef Peniak, Martin Farkaš

Fotenie je radosť, Fuji je fotenie

Fotenie je radosť, Fuji je fotenie

Krása, túžba,radosť… Just Fuji, alebo ako vyzerala moja cesta k fuji… 🙂

Hádate správne, môj prvý blog bude venovaný FUJI, a aby som nezabudol, samozrejme aj novonájdenej radosti z fotenia (vysvetlenie nižšie).

Moja fotocesta začala pred xy rokmi so značkou Sony (teda ak nerátam krásny žltý kinofilmový no-name plasťáčik, ktorý som dotal na vianoce, pred asi 20-mi rokmi, od svojich rodičov, a ktorý teraz používa môj syn, ako účelové náradie na zbíjanie dlážky). Sony, jeden z priekopníkov v sfére elektronických hľadáčikov (evf), ktorého ďalší upgrade mi vyhovoril môj najlepší kamarát, pretože skutočný fotografi vždy používali optický hľadáčik (ovf), čo znamenalo, že evf bol príliš “lame”, ale o tom neskôr.

To znamenalo, že po Sony prišla éra náhradníka, v mojom prípade žltého japonca, s ktorým som prežil veľa pekných, no niekedy aj značne otravných chvíľ. Nikon.

Nikon, ovf, skvelé a relatívne cenovo dostupné a zároveň aj kvalitné objektívy, bol som proste unesený, ako malé dieťa tešiace sa z prvého bicykla (v dnešnej dobe by som skôr použil prirovnanie: dieťa tešiace sa z nového iPhone-u, iPadu, iMac-u, iAtď-u…)

Aj napriek skutočnosti, že po technickej stránke (čítaj finálny výstup) som bol maximálne spokojný, našli sa veci, ako napríklad nadrozmerný objem, väčšia váha, sterilný dizajn, no hlavne chronické chyby ostrenia (AF), ktoré ma vedeli dostať do takej vývrtky, že aj Sabovčík s Pľuščenkom by sa len neveriacky prizerali.

Back (BF)/Front focus (FF) náš každodenný.

Kapitola sama o sebe, s ktorou má skúsenosti určite značná časť fotografov, a ktorá mi nedávala spať. Predstavte si, kúpite si nové telo/objektív, na ktoré odkladáte financie vo väčšej miere ako na štátny dôchodok, a bum! Nech robíte čokoľvek, správne zaostriť je v daný okamih Vaším najväčším želaním, no žiaľ, nevypočutým. A prichádza na rad servis. Po mesiaci čakáte ako mačka na mladé, a zrazu super! Kalibrácia pomohla, no len do doby, než sa rozhodnete kúpiť ďalší objektív, alebo telo, v prevažnej miere drahšie ako tie predchádzajúce.

Tu som opäť nútený (teda tak to bolo v mojom prípade) dodržať vynútený status quo, zapríčinený chronickým BF/FF, ktorým ma Nikon obšťastňoval, a ktorý mňa nepustil nikam inam, ako opäť smerom do servisu.

Pozn. efektívnosť AF fine tuning je v tomto zmysle značne precenená, keďže asi nikto z nás neostrí len pevnými objektívmi a k tomu na konkrétnu zaostrovaciu vzdialenosť.

To bol údel s ktorým som sa tak nejako nevedel vyrovnať (aj napriek časom vybudovanému servisnému vzťahu s technikom z Nikon CZ, pánom Kufnerom – mimochodom, človek hodný svojej pozície – kto má podobné problémy a nervy mu ešte z riešenia týchto slúžia, odporúčam kontaktovať a snažiť sa dohodnúť priamo – ak by mal Nikon CZ viacej takých ľudí, fotografi by nenosili techniku do Rakúska).

Ale aby som neodbočoval až priveľmi – aj napriek ostatným skvelým technickým vlastnostiam, záležitosti okolo problematiky ostrenia ma už prestali baviť. V momente, keď sa mi predstava lietajúcej techniky von oknom taktiež zunovala, zmyslel som si na pána so zeleným logom na košeli (Canon, Pentax a pod. by bol pre mňa ako krok z dažďa pod odkvap), ktorý mi počas jednej predvádzacej akcie učaroval s, pre mňa dovtedy nie veľmi známou technikou, FUJI.

Pozn. FUJIFILM ako taký som samozrejme poznal, nie som žiadny ignorant 🙂

A takto sa začala moja nová foto éra.

Predajňu s fototechnikou, s iniciálmi P na začiatku a Rolaika na konci (Pozn.1: no product placement, len ak by to náhodou čítali, je to vysvetlenie mojich návštev… 😀 Pozn.2: megafoto mám rovnako rád, len mi je trochu od ruky 🙂 ), som začal navštevovať čoraz častejšie. Najskôr len tak nenápadne, no nakoniec som sa osmelil a začal testovať X-pro1, až som neodolal a skočil do toho.

Poviem Vám, tak dokonalú fototechniku (čítaj subjektívny postoj) som ešte nemal možnosť poťažkať (Leicu neporovnávam, lebo neviem ako by sa mi dostala do ruky :D).

Moje nadšenie sa čoraz väčšmi prehlbovalo s každým odlepením ďalšej a ďalšej lepiacej pásky, až som sa dostal k obsahu krásnej, minimalistickej škatuľky s Logom X na vrchu. Moje srdce zaplesalo, fakt nepreháňam, pričom by som celý tento dojem nazval začínajúcim fenoménom, ako si ho pamätám v porovnaní s nástupom apple na slovenskom trhu, napríklad.

Unikátny retro dizajn, ergonómia,  a performance (neviem nájsť vhodné slovo :D) s famóznym obrazovým výstupom, a la krochkanie blahom, u mňa spôsobili abnormálny WOW efekt. Pôvodná myšlienka ísť do Fuji, ako záložného a dovolenkového tela, sa zmenila v okamihu, keď som videl výsledky z prvého testovacieho fotenia.

Éra FUJI sa začína. 

Po niekoľkých rokoch som sa rozhodol s predchádzajúcimi technikami rozlúčiť nadobro, rovnako ako aj s ťažkosťami ohľadom BF a FF – tu sa dostávame k podstate výhody podceňovaného EVF, a tým aj súvisiaceho rozdielu medzi fázovým (DSLR) a kontrastným (príp. hybridným) ostrením (CSC).

Vysvetlenie rozdielov:

Fázové ostrenie vyhodnocuje situáciu a určí, ktorým smerom sa budú posúvať ostriace mechanizmy (dopredu/dozadu).

Výhoda: Rýchlejšia komunikácia a ostrenie (Šport, akčné fotografovanie…)

Nevýhoda: Častý výskyt BF/FF, v dôsledku univerzálneho továrenského nastavenia (AF senzor musí byť v tomto prípade kalibrovaný s príslušným objektívom).

Hybridné ostrenie funguje na princípe určenia ostriaceho bodu pomocou fázového ostrenia, pričom kontrastné ostrenie už len potvrdí správnosť zaostrenia.

Výhoda: Eliminácia výskytu BF/FF (Portréty, statické snímky…)

Nevýhoda: Dlhší čas ostrenia (verím, že tento problém bude čoskoro minulosťou)

K mojej X-Pro1 onedlho pribudol, bez akýchkoľvek ďalších zvažovaní, veľký brat XT-1, s ktorým teraz tvoria tandem.

Pozn.: neplánujem blogovať o prílišných technických záležitostiach, ale u tohto krásavca spravím, pravdepodobne, výnimku.

Samozrejme, každá alternatíva má dve strany, u Fuji je tou, nazvem to nedotiahnutejšou (zatiaľ), pomalší auto-focus (aj keď verím, že je to otázka minulosti).

Koho to, však, reálne zaujíma? Nefotím závody áut, ani baletné predstavenia, takže mňa určite nie… Na nič iné jednoducho nie som schopný nájsť výhrady… Krása dizajnu, v spojení s dokonalými vlastnosťami a obrazovým výstupom, je pre mňa tým high-end orechovým, a teším sa na každé jedno fotenie, kde môžem týchto fešákov použiť. 🙂

A čo už môže byť len dôležitejšie? 🙂

Nasledujúca kapitola: Fuji Komunita…

Teším sa na Vás.

Lukáš

Pokračovaním na stránke, súhlasíte s používaním cookies Viac informácií

TÁTO WEBOVÁ STRÁNKA POUŽÍVA COOKIES A MÔŽE TIEŽ VYUŽIŤ SLUŽBY POSKYTOVATEĽOV TRETÍCH STRÁN, KTORÍ UKLADAJÚ COOKIES V RÁMCI SVOJICH SLUŽIEB. TÝMTO PRIJÍMAME DEFINÍCIU COOKIES TAK AKO JE DEFINOVANÁ SMERNICOU 2002/58/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY TÝKAJÚCA SA SPRACOVÁVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV A OCHRANY SÚKROMIA V SEKTORE ELEKTORNICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ (V ZNENÍ SMERNICE 2009/136/ES) A POSKYTUJEME INFORMÁCIE O RÔZNYCH NIŽŠIE UVEDENÝCH KATEGÓRIÁCH COOKIES AKO AJ INFORMÁCIE O TYPE COOKIES, KTORÉ ZAVÁDZAME NA NAŠÍCH WEBOVÝCH STRÁNKACH. UŽÍVANÍM WEBOVEJ STRÁNKY SÚHLASÍTE S UMIESTNENÍM COOKIES NA AKOMKOĽVEK ZARIADENÍ POUŽÍVANOM ZA ÚČELOM PRÍSTUPU K NAŠÍM WEBOVÝM STRÁNKAM.

Close